Deň za dňom, presne tak. Zistila som pred nedávnom, že žijem dva životy. Žvit v lete a život počas školy(ktorý je samozrejme omnoho dlhší). V lete som iná osoba, užívam si všetko, vychutnávam život, párty, mám čas na všetko, na čo chcem. A život teraz? Nežijem. Sú to stereotypné dni zavalané kopami učenia, stresmi a bohvie čím ešte. Týmto sa nechcem nejak moc sťažovať, pretože aj takýto život s učením ma niekedy baví. Len teoretizujem nad tým, ako to celé je.
Vôbec nežijem život naplno. Na čo bude človek spomínať o 10 rokov? Na dni plné učenia? Nie! Vždy si človek pamätá len rôzne akcie, žúrky atd. Spomeniem si o 10 rokov na to, že v "ten" piatok som išla skoro domov z koncertu, pretože som musela cez víkend písať seminárku? Opäť nie! Spomeniem si len na to, že som tam proste nebola dokonca a zmeškala som super vystúpenie. Áno, presne takto to je. Lenže keby sa mi to stalo raz, tak nepoviem. Mne sa to totižto stáva stále. Na druhej strane vystupuje tá skutočnosť, že sa chcem dobre učiť. A tu už sa to prelína s ďalším problémom- človek nemôže mať všetko. Túto vetu mám overenú niekoľkokrát za posledné obdobie. Všeobecne- ak sa človeku darí v láske, nedarí sa mu v peniazoch, ak sa človeku darí v práci, učení, nedarí sa mu vo vzťahoch a pod.
Život by ale nebol život, keby nebol trošku komplikovaný. Preto by sme ho mali brať taký, aký je. A to nejdem písať o osude a náhode:D Radšej....
Comments
hezký blog :)
no, google mi našel "morčacie"
je to maso z krůty, což google překládá jako "morka", ještě se zeptám taťky, je to slovák
...tak prej jo, prej je "krůta" slovenky "morka" 
Ahoj.. jsem zpět.. Chceš být stále SB? ;)
ale to tak žije asi každý